Cesta karavanom po USA 2023

26. 6. 2023 Začína najkrajší čas stredoškolského učiteľa. Letné prázdniny. Práve keď si to začínam užívať, a plánujem ktorý foťák (pardon za slang), koľko bateriek a aké objektívy, a koľko detí zabalím. Zisťujem, že mám ďalší prúser u klienta. Na školských fotkách, ktoré som robil pre istú základnú školu, je uvedené nesprávne meno školy. Do školy som volal a priznal sa. Ako to dopadlo? Niečo ma táto situácia naučila, a ako poznám tento vesmír taká skúsenosť ma pripravila presne na tú cestu, ktorú sa pokúsim vykonať. (Asi všetci so mnou budú mať veľa trpezlivosti, ale na návštevu ma už nezavolajú... veď uvidím.) Mám byť trpezlivý a kľudný a s manželkou a malými deťmi precestovať Spojené štáty americké v karavane alebo len v aute? Ešte stále neviem. Ako vždy všetku našu cestovateľskú činnosť plánujeme tesne pred vykonaním plánu. Možno sa to vôbec nevolá plánovanie ale improvizácia. Ešte dokončím ponuku pre ďalšieho klienta a zajtra letíme. Online checkin po krátkom infarkte ohľadom leteniek a či som ich vôbec naozaj kúpil... a je to.

27. 6. 2023 Vidím, že posledná úprava sa nenahrala. Takže cesta bola skvelá a bezproblémová. 
Jedine môj zmysel pre zachovanie stavu paniky udržiaval potrebné napätie do poslednej chvíle. Dlhá rada na našom check-in vo Viedni sľubovala že let s British Airways do Londýna nestihneme a odhodlane som odrátaval posledné minúty do odletu. Na bezpečnostnej kontrole sa pracovníci zamysleli nad zmysluplnosťou a bezpečnosťou papierových mečov, ktoré si moji chlapci niesli so sebou do lietadla. V momente keď bola každá sekunda vzácna vedel som že túto situáciu musím odfotiť. Odlet lietadla posunuli. Dokonca som si všimol pasažiera, ktorý keď priletel jedným letom okamžite začal pri vchode do lietadla zjednávať letenku. Počul som ako ho odmietli, no napriek tomu sedel hneď za mnou. Zaujímavý poznatok. S deťmi sa ale takto lietať nedá.

Letisko v Londýne bolo plné ľudí, pôsobilo chaoticky, najlepšie britské značky ponúkali v duty free zóne tie najlepšie výrobky za tie najlepšie ceny. Osobne som si všimol vo výklade zlaté rolexky za 15.000L. Všade voňali voňavky od ružovej po čiernu – tú kupovali dievčatá v burke. Napriek chaosu som si celkom oddýchol, človek, ktorý cestuje sám sa naobeduje v reštaurácii za 20€. A zabaví sa v obchode Harry Potter kde si môže kúpiť plyšovú sovu, pletený sveter alebo metlu. Naše tri deti si hurhaj, lesk a miešanie vôni užívali. Stačilo im kúpiť sandwich a kilové M&M´s.
Prekvapilo ma, čo všetko mi v batožine tolerovali. Baterky, objektívy, nabýjačky. Škoda že som nepribalil dištančné senzory pre kempovanie a viac bateriek. Cestu cez Atlantik spolu s BA – British Airlines sme absolvovali v lietadle Airbus A380. Veľmi milá letuška nám sľúbila exkurziu po lietadle ale neskôr Barborka zaspala a potom sme ju nenašli. Dokonca, neskôr nás ta letuška stretla na letisku a bežala za nami a povedala ako ju mrzí že sme ju nenašli. Ako už začiatok cesty naznačil zdá sa, že budeme stretávať samých milých ľudí. Neskoro v noci sme prišli do cieľa a rovno sme šli spať. (Pravdupovediac po všetkých mojich cestách konštatujem, že som ešte nikdy nestretol vyložene zlého alebo agresívneho človeka.)

29. 6. 2023 Washington DC.
Ráno sme sa jednoducho vypravili a naším plánom bolo centrum mesta a uvidíme, čo uvidíme. Náhoda (aj keď neverím, že náhoda neexistuje) chcela aby sme vystúpili na zastávke Enfant plazza. Okamžite sme narazili na múzeum ktoré nás (mňa) najviac zaujíma National Air and Space Museum. Pozor lístky si musíme objednať vopred. Nie nedostali sme sa dovnútra, pretože sa ďalšia milá pani dozvedela že je to len náš prvý deň (Ak by bol posledný asi nás pustí). Vykliala mi objednávku lístkov na pondelok 3.7. o štvrtej poobede. Ideme ďalej. Hneď vedľa narazíte na múzeum venované pôvodným indiánom. Vzhľadom na primárny cieľ našej dovolenky – precestovať národné parky a objaviť skutočných indiánov na západe USA.
Múzeum Indiánskej kultúry ukazovalo práve tie časti ktorými povedie aj naša cesta. To vo svojej podstate ukazuje pekne usporiadané a štylizované veci, v krásnej budove napodobňujúcej tvar indiánskeho stanu – teepee. Expozícia nesie moderné prvky výstav a expozícií súčasného umenia. Samotná prepájala krvavú históriu s novodobou konzumnou dobou. Vážne som však zvedavý na kontrast toho co som videl so skutočnosťou. Kedy nebudem obdivovať diela indiánov, alebo diela inšpirované indiánskou kultúrou v príjemne klimatizovanej zatienenej miestnosti. Cesta po Arizone Utahu a Nevade bude ťažká bez možnosti si skočit do bazéna. (Netušil som že prenajatý karaván bude klimatizovaná reštaurácia na kolesách s kúpeľňou, chladničkou, mrazničkou...) , chladničkou, mrazničkou...) Hlavne s tromi deťmi…

V ten istý deň. Návšteva kongresu. Blíži sa deň nezávislosti a všade prebiehali prípravy na verejnú oslavu. Návaly ľudí boli väčšie ako je tomu normálne pre to sme sa tiež mali objednať vopred online. Ale ako nám povedal milý pán, hneď po bezpečnostnej kontrole, rátajú aj s nami. (chaosákmi - toto slovo vynechal) A hneď jedna pani prišla a dala nám 5 prednostných lístkov hneď na najbližšiu prehliadku. To je výhoda cestovania s tromi deťmi. V kongrese nás poučili akými peripetiami sa rodila americká demokracia a štruktúry, ktoré su pre demokraciu charakteristické. Úvodný film nás previedol miestami ktoré sami navštívime, a ukázal celkom jednoduché dejiny tvorby štátnosti USA (jednoduché oproti európskym). V obidvoch múzeách všetci strážnici a sprievodcovia pôsobili dojmom že sú najšťastnejší ľudia na svete, akoby od objavenia Ameriky práve na nich čakalo presne toto pracovné mieso a oni sa preňho narodili. Musí to byť skvelý pocit. Myslím, že každý návštevník, ktorý plánuje po US cestovať by mal začať svoju cestu niekde medzi Capitolom a Washingtonovým monumentom. 

1. 7. 2023 Deň nezávislosti v demo verzii.  Tento deň – večer sa po celých štátoch konajú malé ohňostroje. V Amerike je všetko väčšie a malý znamená väčší ako novoročný ohňostroj v Bratislave. Na mnohých miestach sa zhromaždia ľudia, pijú, jedia a kupujú suveníry – americké vlajky bublifuky vo farbách americkej vlajky svetelné meče vo farbách americkej vlajky. Posedávajú alebo tancujú a o 9:15 pm začne ohňostroj. O 15 minút neskôr skončí. V tom istom čase, 100 km ďalej od nás v Baltimore aj Philadelphii blázni spustili streľbu do davu ľudí –  rodín s deťmi, ktorí si len prišli pozrieť malý ohňostroj a trochu sa zadarmo zabaviť. Niekto by povedal bláznivá Amerika. V tom istom čase v Bratislave žiak podpálil vlastnú školu a sám uhorel. Nehovoriac o tom, že Francúsko je v plameňoch od zastrelenia mladého Afričana počas cestnej kontroly. (Francúzsko bola druhá voľba pokiaľ by sme nešli do USA.) Svet blázni a v ňom blázniví ľudia. 

8. 7. 2023 Chicago 
Z DC sme vyrazili asi o 12:10 a do Chicaga (aj s odpočítanou hodinou) sme prišli o 21:15. Našiel som celkom pekne vyzerajúci hotelík, ale… Tu uvažujem ako nebyť rasista. Až po zaplatení 70$ sme pochopili pre koho je hotel určený. Ak pominieme nočnú hádku spoluobčanov černochov, potulujúcich sa čiernych mladíkov so stiahnutými gaťami na pol zadku a nekonečné trieskanie dverami a celonočné hlasné rozhovory, smrad taký že celú noc som myslel že sa pôjdem vygrcať… zhrniem to. Zabudnite na cestovanie po Amerike v aute s predstavou lacných motelov. Segregácia a rasizmus je síce zakázaný ale vysoké ceny to robia aj bez zbytočných emócií. Hotel si radšej hľadajte v centre miest, ale rátajte so sumou nad 200$. Na požičanom aute sa nedal zamknúť kufor. Ak by auto do ráno ukradli vôbec by som sa nečudoval. Začiatky ťažké, ale niečo sme sa naučili.

Naše RV od Cruz America

Cruz America, Standard RV
Ford V-8 motor, automat
Obsadenosť 5 ľudí
250 l pitnej vody
300 l odpadovej vody
12 gal / 46.2l LPG
55 gal / 208 l Benín
7,6 m dĺžka
12 t váha, na vodičák je nejaká výnimka (aspoň v to verím)
Sprcha, záchod, mikrovlnka, chladnička, mraznička, kúrenie, teplá voda, aaaaaaaah!

Ráno som rodinu vyložil v Cruz America a šiel som na letisko vrátiť auto, ktorým sme cestovali z DC. Papierovačky a funkčnosť kariet mi nedávali spávať. Nakoniec by u nich prešiel aj manželkin prastarý vodičák ale vadilo im že na mojej hlavnej karte nemám napísané moje meno. V USA nepotrebujete kreditku ako vám každý bude navrávať. Majte ale kartu s tým istým menom ako máte na pase a vodičáku. Potom, konečne som to začal šoférovať. Kompletne nový karaván priamo z výroby, nezmyselne tradične Americký, s rádiom s ladiacimi kolieskami, s divnou páčkou spoza volantu ako radenie automatu, svetlá na takom gombíčku pri dverách, zrkadlá ako skrine, bez cúvacích senzorov a kamery tradičnými svetielkami na doske ako na starej škodovke. Amerika je jednoducho tradičná, ale v takom karavane – RV Recreation Vehicle – ako to oni miestni volajú sa country hudba počúva úplne ináč. /po hodine mi začala liezť na nervy/ Tu by som sa mal zastaviť. Časom som zistil, že karavan, ktorý som si požičal má nádrž na benzín 42 galónov teda 1 barel – 160 litrov. Dokáže natankovať 250l vody. Neskôr som sa zamýšľal, že európsky karavan vám dovolí nabrať max 40l vody kvoli váhe vozidla. Celé auto reagovalo ináč ako karavan alebo nákladiak do 3,5 tony. Pochopil som, že šoférujem mminimálne 10 tonové auto, na ktoré môj vodičák nestačí. Aj kvoli svedomiu som túto otázku počas cesty neriešil. (Neskôr, doma, na Slovensku som na webe cruz America našiel zmienku o hmotnosti týchto áut a snáď som dobre pochopil že vodiči s preukazom B majú nejakú výnimku.)

Akonáhle sme na dialnici presiahlli rýchlosť 35mph hudbu nebolo počuť a pri 65mph zvuky auta pôsobia ako by sa počas jazdy celé auto rozpadalo. Behom popoludnia sme prešli 500 míľ nechali za sebou Ilinois, rieku Mississippi a polovicu Iovy a spálili 50 galónov benzínu. Chvíľami som si hovoril že keď má človek auto aj Amerika sa zdá byť menšia. Šoférovanie tu má iste peripetie. Odbočovanie doprava na červenú, veľmi časté podbiehanie na diaľnici, a v niektorých štátoch mýto na diaľnici – to som neriešil, prenájomca auta si to nejako vyriešil. Deti sa prvých 400km zabávali lezením a skúšaním vybavenia. Šok mi priviedli keď som sa zaraďoval medzi kamióny a hlasno tresli skriňou. Spätné zrkadlá tu ukazujú všetko možné len nie reálne vzdialenosti. Pre to som zatiaľ pri zmene pruhov mimoriadne opatrný a vyplašený. Ako tento deň zakončiť optimisticky. Zostali sme na odpočívadle vedľa ďalších áut. Jedno vyzerá ako by ho vykradli a posádku zabili pred mesiacom. Tak dobrú noc. trochu sa prespím a ráno ťahám ďalej na Nebrascu.

Je 10. 7. 2013 ráno. 
Rodina sa zobudila v Colorado Springs. Pre mňa je to neplánovaná zastávka pretože na veľkej ploche sú tu rozťahané zmenšené Vysoké tatry. Pokiaľ tu nestrávime týždeň nemáme šancu vidieť ani jednu zaujímavosť. Maželka tu chcela ísť a ja som sa tu terigal bočnými cestami do jednej rána. Ale najprv zapíšem včerajší deň. 
9. 7. 2023 Cesta Iovu s trojnásobnou rozlohou Slovenska porastenú výlučne kukuricou, trvala par hodín a plánovali sme celý štát preletieť bez zastávky. Auto žralo barel benzínu denne tak sme k večeru vystúpili na benzínke. Tam som si všimol tričko s traktorom a nápisom Oportunity in Iova… Mal som si ho kúpiť, ktovie aký veľký zmysel pre sarkazmus mal autor trička. S Nebrascou sme mali podobný plán. Keby sa ma niekto spýtal čo viem o Nebrasce, bez internetu si spomeniem na Penny – postavu zo seriálu Big Bang Theory. Nekonečné kukuričné polia lemujúce nekonečne rovnú a plochu dialnice neponúkali zábavu ako nezaspať za volantom nanajvýš ako predbehnúť aspoň jeden kamión (kamióny tu jazdia šílene rýchlo). Množstvo kempov na mape a hlavne pri diaľnici ma zarážalo. V Európe postavia kemp vedľa niečoho zaujímavého. Tu ľudia kempujú v kukuričnom poli pri dialnici, so šťastím ešte vedľa jazierka alebo rieky. Nebrasca aj Iova Boli kedysi rovne polopúštne pláne kde žilo len pár indiánov. Neúrodnú pôdu pred 200 rokmi začali obsadzovať osadníci a zavlažovaním ju zúrodnili. Včera ráno, kým všetci spali som zaparkoval karaván priamo do centra mesta Omaha. Skúsime, čo uvidíme. Centrum biznisu v obrovskej poľnohospodárskej oblasti. Ako asi vyzerá.

centrum Omahy

Po Omahe sme dali Hlavné mesto Nebrasky Lincoln. Staré mesto je staré asi 150 rokov a videli sme tehličkové budovy akoby zo starých amerických filmov. Pekné. Ešte tam bol policajt, ktorý sa uistil, že v meste nechceme kempovať. Prekročili sme šestnástu ulicu, údajnú hranicu divokého západu.

Po týchto jediných dvoch mestách v Nebrasce nás čakalo 700 km smerom na západ. Deti sme nechali vykúpať sa v jednom z  jazierok, ktoré sa celou cestou rozlievali popri rieke Plate River. Územie kedysi obývali Ponkovia a viem si predstaviť storočia kľudného života spojeného s člnkovaním, lovením zvierat a v puberte dôležitými vlastnosťami ako je rýchlosť behu, ovládanie vesla a presnosť v streľbe z luku na králiky, alebo kukuricu. Kto to nedokázal, toho zjedol medveď. A dievčatá: rýľovať, sadiť, pestovať, upratovať, šiť, zberať, variť, piecť, stavať stan, skladať stan, sťahovať stan starať sa o 10 detí naraz, byť pekná a všetko vydržať. Ktorá to nevedela, tú zjedol medveď alebo ju manžel zabudol v lese, čo viedlo k zožraniu medveďom. Keď uvážim aké máme nároky na dnešnú mladú generáciu, pre mňa je život indiána ako splnený sen. Alebo nočná mora…
Potom nasledovala nočná jazda s ťažkým autom po kľukatých cestách. V jednom mieste cesta zmizla a šli sme pár kilometrov po udupanom pieskovom povrchu, potom sa cesta znovu objavila. Ktohovie kadiaľ som to šoféroval. Ranné zobudenie v Coloraro Springs, na prázdnom parkovisku pred supermarketom.

10. 7. 2023 Garden of Gods.
Teraz sa vrátim ku dňu 10. 7. 2023. Bol som pripravený ofrflať celý deň. V noci som dokonale zablúdil až som sa s autom ocitol na prašnej ceste z bokov silno podmytej vodou. Keď som našiel asfaltovú cestu vďačne som sa pomodlil k môjmu bohu, k manituovi a k americkým cestárom, a cestu som odfotil. Plánoval som sa naštvať na zlú navigáciu mojej drahej manželky, ktorá chudák spala vedľa mňa. A tak som sa rozhodol že Colorado springs budú len škaredšie vysoké Tatry. Ale neboli. Navštívili sme Garden of Gods. Pôvodný majiteľ Paul Cimino, dedič po niektorom (Charles Elliot Perkins) z tých chlapíkov zo súsošia v Omahe, daroval štátu Colorado tak, aby bol do parku vždy vstup zadarmo. Celé to bolo nádherné. Červené skaly s borovicami a smrekmi… Kde tu rástol malý kaktus. My máme hory radi a neviem si predstaviť že Colorado Springs a Cheyenne Mountain by sa niekomu neľúbili. Aj komerčná výstavba bola v jednotnom štýle a nevadila tak ako je tomu v naších Tatrách.

Potom sme ťahali svoj koč smerom na západ cez Skalnaté Hory, kde mali nádherné lyžiarske strediská, aj v lete plné ľudí. Na kopcoch stále zvyšky snehu. Obrovské a rozľahlé planiny kde sa kedysi preháňali tí šťastnejší indiáni a tí ostrieľaní trampi. Videli sme aj prvého bizóna. /aj posledného/ Vedľa neho ležal úplne biely – starý bizón, ktorý ešte pamätal keď bizónov bolo na lúke viac – možno aj päť. Teraz sme svoj tábor – zaparkovali pred ďalší supermarket a dúfame v pokojnú noc. Zajtra sa pokúsime dostať do prvého cieľa našej cesty do národného parku Arches. Majú tam časovo limitovaný vstup na online objednávku, a asi nemožné zostať na noc v kempe pretože kemp sme si vopred neobjednali. V okolí parku je asi 20 kempov tak snáď nás niekde vezmú. Veď púšť je veľká. Prípadne pôjdeme na iné miesto. Uvidíme.