V parku Bryce, na ktorý odporúčam niekoľko dní, vyzeralo všetko nádherne. Mňa ale škrela myšlienka, že kvôli príchodu bratranca sa defacto zasekneme na tomto mieste na viac dní ako je zdravé. Pôvodné plány, Kalifornia a Sekvoje a toto všetko padá. Málo kto je s nami ochotný jazdiť tak dlhé trasy. Veď už teraz na 5ty deň sme prešli 2000 míľ (3800km). Ráno sa nám ale nechcelo pozerať na tie isté variácie kameňov a krásnej zelene. Ideálne strávený čas v parku je na elektrickom bajku alebo na dlhých túrach. Pokiaľ niekto rád trávi čas na jednom mieste je to jedno z najkrajších miest na svete, ale...
Poobede. Vyhovel som rodine a presunul som karaván k Navažskému jazeru. Je tam pár kempov akože sa deti okúpu. Voda bola studená pretože sa na miestnych horách sa len nedávno roztopil sneh a deň pred tým pršalo. A teraz čo. Všetky miesta v širokom okolí sú krásne relaxačné ale príliš málo akčné pre nás cestovateľov. Dva dni čakania na bratranca musím nejako využiť. Zavelil som ide sa na Sekvoje. Prúserom je že na celú cestu máme necelé tri dni a tam a späť to máme 2000 km. Už teraz máme za sebou pár km a prešvihneme limit karavanu.
Každý majiteľ karavanu vám povie, že karaván so spaním nad vodičom tzv: alkovňou je na pomalú jazdu. Pravdou je, že šoférovanie v nočnej špičke na obchvate Las Vegas je vysoká škola šoférovania, ak musíte sledovať nekonečné prípoje a exity, predbiehajúcich aj podbiehajúcich šoférov a to všetko v rýchlosti 100km na 8 metrovom karavane ktorý je široký ako váš jazdný pruh plus tie divné dvojité speťáky nášho auta. Ani jedno neukazuje reálnu vzdialenosť. Čo čert nechcel predbiehajúce auto nerešpektovalo moju smerovku ma vytlačilo na exit priamo do centra Las Vegas. V poslednej sekunde som sa vyhol betónovému múru, ktorý oddeloval exit na centrum. Tak som si trošku pojazdil s nákladiakom po centre nočného Vegas, kým sme našli čo najbližší prípoj na našu dialnicu. Zároveň sme sa rozhodli neísť kratšou cestou cez Údolie smrti. Najnižšia teplota nad ránom má byť 44c. Teraz, o polnoci, sme zastavili pred múzeom v meste Barstow. Už iba 4 hodiny jazdy a uvidím sekvojový les.
Vegas z rýchlika
17. 7. 2023 Ráno v Barstow, zobudenie pred múzeom route 66 a železničným múzeom. Otváracie hodiny v sobotu doobeda (teraz je pndelok). Je to zvláštne mestu obklopené púšťou. Veľké pozemky na nich obité chalupy, kde tam slnkom vypečená vila so sochami levou pri bráne. Dialničný a železničný uzol. Výstražné značky pred hadmi.
Pri cestách sa prevaľujúce duny svetlo žltého piesku. Po rýchlych raňajkách, deti ešte spali, sme započali ťah na Kaliforniu. Po pol hodine cesty sme opustili Nevadu a privítala nás východná púšť Kalifornie. Potom nasledovala značka výskumné zariadenie letectva armády spojených štátov, potom značka laboratórií Nasa. Pokiaľ tu boli tie značky aj pred šesťdesiatimi rokmi, chápem predstavivosť filmových tvrcov, ktorí tadiaľ cestovali. Ufo a záhadné úkazy, stačilo si spomenúť na dotyčné značky a námet na filmy a komiksy je hneď na svete. Cesta sa zmenila na východnú časť hôr Siera Nevada. Veterné turbíny a solárne elektrárne obrie nabíjačky Tesla s malou pumpou na benzín, sa snažia naplniť sen o elektrickom automobilizme. Prečo len sen? Videl som dlhé dvojposchodové vlaky ťahajúce tovar do tisícov supermarketov, poháňané aj piatimi dízlovými lokomotívami, denne ma predbehlo asi tisíc kamiónov hltajúcich dízel.( Kúpa elektromobilu s dojazdom 200 míľ je pri týchto vzdialenostiach a objemoch tovaru a ľudí, na spodnej hranici použiteľnosti a pôsobí skôr ako hračka s peknými funkciami. Polovica veterných elektrární stála, jedna mala dokonca zlomenú vrtuľu ako symbol snahy, ktorá ešte nemá jasného víťaza.
Kopce Siera Nevada sme rýchlo prekonali, v tomto úseku celé pohorie len začínalo. Čakali nás obrovské stráne pokryté žltou trávou a prašnými cestami vhodnými snáď pre štvorkolky. Potom nasledovali zavlažované farmy a polia. Kalifornia so šesťnásobnou rozlohou Slovenska známa ako vedúca krajina sveta v oblastiach vedy techniky vzdelania a zábavného priemyslu je aj naväčším producentom potvravín v USA. Sám som tomu neveril, najmä keď som videl Nebrascu a Iovu. Snáď si Wikipedia nevymýšľa. V diaľke sme videli San Francisco alebo jeho okrajovú časť. Stočili sme to smerom na Sequoia park. Na začiatku si deti vypýtali zošity s úlohami pre mladého rangera. (každý park má iné zošity a iné úlohy iné odznaky) Ďalej tam bolo varovanie pre šoférov. Autá nad 20 stôp nie sú doporučené pre vjazd. Naše ma 28 stôp, čo je asi 8 metrov. V úzkych zákrutách sa veľkou pozornosťou a opatrnosťou dalo auto udržať v jazdnom pruhu tak aby som ho neškrabol o vytŕčajúce skaly ani o proti idúce vozidlá. Pozreli sme si Sequoia Forrest generála Shermena – najstarší žívý megastrom, deti sa v karavane naobedovali, a spravili úlohy zo zošita. Ja som si pospal. So splnenými úlohami a slávnostnou prísahou pred rangerom si moje decká zaslúžili ďalší odznak. Prísaha bola zábavná. Pani rangerka to brala vážne a na koniec prísahy umiestnila vetu: zjem všetku zeleninu, ktorú mi dajú jesť. Opäť sledujem, ako sa tu ľudia cítia dobre. Nech robia čokoľvek. Aj človek na benzínke, ktorý mi predal drevo za šialenú sumu sa cítil dobre, asi ho potešilo tých pár dolárov do vrecka a že okradol belocha. Park je nádherný, sekvoje, Red Woods a Sugar Three, sú až neuveriteľné rastliny. Kempy tu rátajú s každým a na poslendú chvíľu sa aj pre nás našlo miesto ktoré cez rezervačný systém niekto odriekol 10 minút pred našim príchodom. Aj tak mnoho miest zostalo prázdnych, ľudia objednajú, zaplatia zálohu a neprídu. Predpoveď počasia nebola priaznivá údajne malo byť chladno.
18. 7. 2023 Ráno, dopísal som záznamy z predošlých dvoch dní. Neďaleko hučí potok, okolo poskakuje taký modrý vták s chocholom na hlave a niečo hľadá v tráve, veverička z blízkeho stromu na mňa púšťa zvuk ´pijúúú´ ako keby po mne strieľala laserom v nejakej počítačovej hre z dielne kalifornského herného štúdia. Inač je v kempe ticho. Ticho stoja aj železné truhly do ktorých môžete schovať potraviny a snáď aj deti v prípade že do kempu zavíta medveď. Dni sú plné a som zvedavý, čo nás čaká tento deň.
Noc 18. 7. Cesta zo Sequoia National Park vcelku bola dlhá. Park sme opustili až večer po celodennom chodení. Prespali sme na odpočívadle s kamionistami. Našťastie nehučali motormi tak dlho do noci ako európski šoféri, alebo som bol tak unavený, že mi to nevadilo. Ráno 19. 7. vedľa nás stálo asi 5 ďalších karavanov. Šoféri tých karavánov postávali popíjali a kecali kam a ako ďalej. Postával tam aj tím redbullu z rebuláckych karavanov. Nepridal som sa. A hneď po zobudení som ťahal ďalej. Rodina spala ďalej. (poznámka1) Cez deň sme si našli kemp vo Vegas. Aspoň tam deti dosýtosti kúpali.
